reklama

Ak umieram, tak je to krásne... No túžim žiť!

Prežívanie blízkosti smrti, balansovanie medzi životom a smrťou a pritom snaha žiť..... Intenzívne vnímanie prítomnej chvíle.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ležím.

Už skoro tri mesiace. 

Ležím, lebo nevládzem robiť nič iné. 

Je to vyvrcholenie môjho 6-ročného liečenia? Už je to tu? Človek 

rozmýšľa či sa už blíži ten pravý koniec. Sú indície ktoré naznačujú... aj 

keď čosi v človeku stále neverí a dúfa. No po tom, čo vám doktorka na 

paliatívnom oddelení už nechce poskytnúť sestričku na fyzioterapiu, lebo 

to už vraj pre vás nemá význam... po tom čo vám s Bohom spojená 

liečiteľka odkáže, že ani Boh vraj nie je ochotný, či schopný vám pomôcť 

(našťastie, na dlho ma to neodrovnalo, lebo ak verím v Boha , tak verím 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

že nič preňho nie je problém, ani oživiť mŕtveho)... čo už? Nie je to ľahké, 

ale bude ako bude. 

A tak ležím a mám čas premýšľať. Mám čas pozerať z okna na listy 

červenajúcej sa čerešne, ktoré sa vlnia a tancujú v letnom vetre. 

Sledujem v nich ľudí, bytosti, všeličo. Fantázia je oslobodzujúca. 

Pozerám do stropu a v škvrnách na stene čítam rôzne príbehy. Na chvíľu 

v sladkom opojení utlmujúcich liekov snívam, chúlim sa v posteli 

a užívam si uvoľnenie a pokoj. Môj život bol intenzívny a rýchly. Moja 

sviečka, teda jej plameň dostal zabrať. Chodila som s ňou neopatrne. No 

ešte tlie. Hádam sa bude dať ešte rozdúchať. Hádam ešte zahorí. Túžim 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

žiť. Túžim tvoriť – maľovať, túžim byť s deťmi, s rodinou, túžim byť 

v lese, túžim cestovať, túžim BYŤ... no teraz tu IBA SOM. V čistej 

esencii. Nemám nič a nie som nič. Nemám čo stratiť, no získať môžem. 

Vzácny čas. 

Nevládzem zájsť ani na záchod. Nedokážem si podať ani pohár 

vody. Bezbranne a odovzdane čakám. Premietam si hlave, čo by som, 

ako by som, keby som. Keby som len vládala. Keby som len vládala ešte 

urobiť toto, hento, tamto. ČO je najdôležitejšie, čo treba urobiť? Čo 

zanechať? Čo napísať? Čo ešte povedať deťom? Mužovi? Mame? 

Priateľom? Čo je to najdôležitejšie? 

Neviem a už to nevládzem riešiť. Ale nezmeškala som nič. Robila 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

som, snažila som sa najlepšie, ako sa dalo. V rámci svojich možností. 

Prijala som. Odpustila som. Prosila o odpustenie. Stále viac však tomuto 

svetu nerozumiem. Nerozumiem Bohu. Nerozumiem, lebo sa všetko 

snažím pochopiť hlavou. A to sa nedá. Boha milujem iba takého, akého 

som si ho v hlave vytvorila zo všetkých tých kníh a náboženských 

názorov. Nemám osobnú skúsenosť. Smrť je vždycky možnosť. No život 

Nerobím rozhodnutia. Život i smrť idú svojou cestou. Pomaly 

začínam naberať sily. Najprv zájdem len na záchod, druhýkrát na 

záhradu. No na ďalší deň si to odnesiem teplotami. Postupujem krok 

vpred, dva vzad. No predsa len sa hýbem. Aj keď iba na vozíčku. Nikdy 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

som neverila, že jazda na invalidnom vozíku je taký pôžitok. Vzduch je 

všade okolo aj vo vás, obloha, slnko, stromy, vtáky. Ako intenzívne po 

dňoch a mesiacoch v posteli vnímam prírodu, svet. Všetko je také 

intenzívne a silné! Jasmínka, moja dcéra, má radosť z tlačenia vozíka. 

Dakedy si mi sadne na kolená a fičíme spolu, a sme šťastné. Ak 

umieram, tak je to krásne. 

No ešte žijem, a to je krásne!

Barbora Kozikova (Licha)

Barbora Kozikova (Licha)

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som výtvarníčka. Momentálne už šesť rokov dostávam výcvik od refraktérneho hodkinovho lymfómu. (rakovina lymfatického systému. Liečim sa. Snažím sa prebývať v pokoji a slobode prítomnej chvíle. Balansujem na ostrí noža. Milujem tvorivosť. Maľujem a trochu píšem. Milujem každú chvíľu, čo tu s Vami môžem byť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu